Záväzok

Autor: Veronika Cimenci | 2.1.2012 o 11:18 | (upravené 2.1.2012 o 11:23) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  642x

Za siedmimi horami a za siedmimi dolinami, žili v malej chalúpke deduško a babička. Tak sa začína nejedna rozprávka a v tej našej sa budeme venovať deduškovi. Tento deduško mal už sedem krížikov na chrbte a bol silný fajčiar. Nebafkal z fajky, ale poťahoval si z cigaretky a potom z ďalšej, a ďalšej, až vybafkal svoj denný balíček. Najskôr to boli cigarety bez filtra, ale keď ich prestali vyrábať, uspokojil sa aj s filtrovými, len aby boli čo najlacnejšie, veď dôchodok je malý. Tak si žil deduško spokojne a zadymene bez väčších životných výkyvov zo dňa na deň, až prišiel Silvester 2010 a deduško si povedal: „Dosť. 55 rokov som fajčil, stačilo. Začal som na Silvestra, aj skončím na Silvestra." A tak bez predchádzajúcej výstrahy dofajčil poslednú cigaretu a ďalšiu si už nezapálil. Môžete si tipnúť, ako dlho vzdržal.. deň, dva..?

Už je to presne rok a deduško si nezapálil. Za ušetrené peniaze kupuje vnúčencom sladkosti a zdá sa, že je so stavom vecí nadmieru spokojný. Naozaj obdivuhodné. Viem si predstaviť všetky manželky a manželov, partnerky a partnerov, priateľky a priateľov, ako sa po prečítaní týchto riadkov oborili na svoje polovičky: „Vidíš?! Keď to dokázal taký starý dedko, prečo to nedokážeš TY?" Ale úprimne, kto sa spýtal sám seba: „Keď to dokázal taký starý dedko, prečo to nedokážem JA?" Každý máme svoje muchy, s ktorými nie sme spokojní, ktoré nás omínajú, ale akosi sa ich nevieme zbaviť. „Nemám pevnú vôľu. Chýba mi motivácia. Toto (zlozvyk) je moja jediná radosť v ťažkom živote.." a tak ďalej. A potom sú tu sny, veľké, ale aj celkom malé sníčky, krajšia postava, lepšia práca, konečne sa naučiť cudzí jazyk, ktorých dosiahnutie si tiež vyžaduje námahu a tú onú, pevnú vôľu.

Nový rok býva spojený s novými nádejami, novými začiatkami, so záväzkami. Je to nerozumné, pretože taký by mal byť každý deň, každá minúta, veď život si treba užiť a dostať sa z bodu A do bodu B, prípadne ďalej, aby sme si na konci nepovedali, celé to bolo nanič, nijako som sa nepolepšil, ani piecť som sa nenaučil, ani knihu som nenapísal, ani susede som dvere nepodržal, ani tej slecne od vedľa som pred 40timi rokmi svoje srdce neotvoril, celý svoj život som premárnil. Skúsme sa tomu vyhnúť, vstúpiť do seba a povedať si, tak toto áno a toto nie. A zostaňme svojmu rozhodnutiu verní. Dedkov príklad dokazuje, že nikdy nie je neskoro. Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.


Už ste čítali?